Plešivecká planina je známa najmä svojimi krasovými javmi, pričom najcharakteristickejšie sú závrty. Na planine ich napočítali viac ako 800. Najväčší z nich, nazývaný Hmlistý závrt, sa nachádza pri Lastovičej diere a má rozmery 350 x 250 metrov s hĺbkou 50 metrov. Oblasť ukrýva vyše 200 jaskýň a priepastí.
Mnohé zo závrtov (s priemerom až 100 metrov a hĺbkou 5 – 30 metrov) majú na dne skryté otvory priepastí, cez ktoré preteká dažďová voda. Planina je rozdelená na dve poschodia, pričom vyššie poschodie známe ako Biarec predstavuje zarovnaný rozľahlý povrch na severe Plešiveckej planiny. Je často označovaná ako „planina na planine.“
Krajina je mozaikou krovinatých riedkych lesov, stepných lúk a bývalých pastvín. Najviac odlesnené boli v minulosti severné časti planiny a južné strmé svahy. Na východných, západných a severných svahoch prevládajú listnaté lesy s dubom zimným, bukom, lipou a javorom poľným. Na južných kamenistých stráňach rastie dub plsnatý, drieň a ďalšie teplomilné druhy rastlín.
Typickým fenoménom Plešiveckej planiny sú krasové priepasti. Prevládajú vertikálne korózne jaskyne a priepasti.
Jednou z najzaujímavejších je Diviačia priepasť, ktorá sa nachádza západne od obce Slavec (časť Vidová), pri východnom okraji planiny. Dosahuje hĺbku 123 metrov a je najhlbšou priepasťou Plešiveckej planiny. Táto priepasť patrí medzi najkrajšie a najpozoruhodnejšie jaskyne na Slovensku.
Ďalšími významnými priepasťami sú:
- Zvonivá jama
- Jelenia priepasť
- Vlčia priepasť
- Zakliata priepasť
- Veľká peňažnica
Okrem toho sa na planine nachádzajú menšie jaskyne, ktoré však nie sú verejnosti prístupné. Medzi najznámejšie patria Brzotínska jaskyňa a Maštaľná jaskyňa.
Maštaľná jaskyňa je významným archeologickým náleziskom. Našli sa tu nálezy z mladšej doby kamennej, patriace do kyjatickej kultúry, ktoré sú staré približne 3000 rokov.